Svet
S pokrokom medicíny boli lekári aj verejnosť v povojnových rokoch konfrontovaní s predtým neexistujúcim fenoménom zdĺhavého procesu zomierania. V 50. rokoch minulého storočia Americká spoločnosť pre eutanáziu hľadala legálny nástroj pre zastavenie nezmyselnej liečby na konci života.
Luis Kutner, americký právnik, ako prvý v roku 1950 použil pojmy "advance directive" a "living will", ako spôsob uplatnenia vôle pacienta na konci života. Vychádzal z toho, že aj v čase, keď pacient už nevie dostatočne prejaviť súhlas s liečbou, je nesprávne predpokladať, že vždy platí jeho súhlas s každou poskytovanou liečbou. Videl v tom zásah do práva na telesnú integritu. Kutnerov koncept ako prvý podporil i známy americký biskup Fulton J.Sheen a filmová hviezda Eroll Flynn.
Situácia v americkej spoločnosti sa ďalej vyvíjala a preto v roku 1967 vytvoril dokument, v ktorom mohli ľudia prejaviť želanie o rozsahu medicínskej starostlivosti v čase zomierania. V roku 1976 bol ako prvá schválená zákonná úprava v Kalifornii, ktorá sa tak stala prvým americkým štátom, kde boli vopred vyslovené priania / medicínska vôľa uvedené do života. Postupne prijali takéto úpravy všetky federálne štáty a od roku 1992 platia na území celých Spojených štátov.
Forma úpravy v jednotlivých štátoch je rozdielna, ale v zásade rieši:
- postup, ak pacient o svojej liečbe nie je schopný ďalej rozhodovať - môže to za neho urobiť iná osoba,
- úpravu pravidiel, ak výsledok liečby pacienta, ktorý o sebe nie je schopný rozhodovať, môže spôsobiť smrť - v tom prípade môže rozhodnutie o liečbe urobiť jeho rodina a lekári a pri rozhodovaní sa musí zvážiť invazívnosť liečby a či sa pacient v konečnom dôsledku zotaví,
- možnosť pre všetkých pacientov odmietnuť liečbu aj v prípade ak to skončí smrťou.
Na základe viacerých skúseností sa neskôr uzákonilo:
- pacient si môže vopred zvoliť zástupcu, ktorý bude o zdravotnej starostlivosti rozhodovať,
- každý má právo na uplatnenie záväzného vopred vysloveného priania / medicínskej vôle v rámci zákonného vymedzenia.
